Denník N 26. 7. 2015

[Recenze Dějiny československého komiksu 20. století]

Čitať Dejiny československého komiksu nie je radosť, ale rozkoš

Ich zápal je nákazlivý, ich zanietenosť fascinujúca, ich ponor obdivuhodný. Štyria autori vytvorili úžasné, fascinujúce, prekvapivé, nápadité, dobrodružné Dejiny československého komiksu 20. storočia.

V ideálnom svete by mali byť súčasťou každej seriózne budovanej prehľadovej knižnice. Podobne ako napríklad Pijoanove Dejiny umenia či Antická knihovna, knižky, ktoré sa kedysi akosi patrilo vlastniť, bez ohľadu na to, či ich majiteľ niekedy z tej knižnice vybral, alebo nie. Boli totiž vonkajším signálom, že dotyčný, čo tú knižnicu buduje, sa zaujíma a sám seba pokladá za kultúrneho človeka. Snobizmus? Iste, zároveň však signál, že nie všetko sa rozpustilo v bezbrehom relativizme.

Zážitok knihy

A teraz vážne. Dvojzväzkové Dejiny československého komiksu 20. století z pražského vydavateľstva Akropolis sú na prvý pohľad mohutným, majestátnym vydavateľským počinom, o ktorého pozoruhodnej výnimočnosti svedčí napríklad aj samostatne vydaný register, inak mimoriadne dôležitý signál odbornej, či ak chceme, teoretickej, či priamo vedeckej erudície. Dizajn všetkých troch kníh, čistý, konceptuálne premyslený, vizuálne príťažlivý, avšak nie podsúvajúci, či vnucujúci sa, na druhej strane značí, že forma je aspoň taká dôležitá ako obsah.

Zážitok knihy! Papier, sadzba, písmenká, ilustrácie, grafika, vôňa, váha, hmat, zvuk šusťania strán, toto všetko robí zážitok čohosi výnimočného, a to sme sa ešte vôbec do kníh poriadne neponorili, zatiaľ sme si ich len tak podržali, poťažkali a prelistovali, a už je jasné, že ich chceme nielen čítať, ale aj vlastniť. Pokojne ako krásny dekoratívny objekt.

Že ich obsahom je veľmi erudovaný a veľmi precízny vedecký prvovýskum doslova vymazávajúci biele miesta na mape poznania je síce vzhľadom na ich význam podstatne dôležitejším kritériom akéhokoľvek hodnotenia, ale k tomu sa azda dostaneme neskôr. Zatiaľ si len poďme čítať.

O čom? O komikse a o obrázkovom seriáli v Čechách, na Morave a na Slovensku v rozmedzí rokov 1900 až 2000 s príslušnými kratučkými presahmi pred a za vymedzujúce roky. Štyria komiksoví fanúšikovia Tomáš Prokůpek, Pavel Kořínek, Martin Foret a Michal Jareš zmapovali azda všetko, čo s komiksom či obrázkovým seriálom čo i len trošičku súvisí a zodpovedá časovej a geografickej lokalizácii.

Ich zápal je nákazlivý, ich zanietenosť fascinujúca, ich ponor obdivuhodný, ich vedecký odstup nutný. Sú totiž nielen milovníkmi komiksu, ale i veľmi erudovanými odborníkmi, vysokoškolskými pedagógmi, akademikmi, literárnymi vedcami, kulturológmi, estetikmi, jednoducho humanitnými vedcami až tradičného či klasického, „pozitivistického“ typu. Dominuje historiografia, poctivý zber a prieskum pramenného materiálu, roky vysedávania po archívoch a všetok ten poctivý proces, ktorý im dovoľuje nelavírovať na povrchu, ale každé tvrdenie doložiť faktom. V tejto rovine sú Dejiny československého komiksu 20. storočia zvonka fakticky nepriestrelnou, nespochybniteľnou sumou poznania.

Stvorenie dejín

Toto, samozrejme, čitateľa, ktorého iba bavia komiksy (či dejiny 20. storočia) a chce o nich vedieť čosi viac, zaujímať nemusí, dôležité je to preto, že to vypovedá o knihe bez ohľadu na jeho vkus a vedomosti. Čo ale už potenciálneho čitateľa zaujímať bude, je štýl, spôsob, akým autori dejín československého komiksu 20. storočia svoje dejiny vytvorili. Lebo presne o toto ide, nie o sumarizáciu a reflexiu všetkého, čo i len trocha pripomínajúceho komiks či obrázkový seriál, čo tu kedy v 20. storočí vzniklo – ale o VYTVORENIE dejín československého komiksu. A tie autori vytvorili úžasné a fascinujúce, prekvapivé, nápadité, dobrodružné, radosť čítať.

Nie, radosť je málo, rozkoš je to správne slovo. Pre farbistý jazyk, ktorý sa nebojí metafory, jemne ironizuje či patetizuje text, jednoducho, emocionálne ho zafarbuje, ale bez toho, aby trpela faktická, odborná stránka veci. Dobre sa to číta, povedali by sme celkom jednoducho, je za tým však viac, akási až vnútorná naliehavosť, prítomná ako spodný prúd, a ktorá čitateľa jednostaj presviedča, že číta dielo, ktoré nevzniklo umelo, pre nejaký grant, ale je naplnením vnútornej autorskej potreby porozumieť československému komiksu v čo najširších historických súvislostiach. Preto autori nepíšu len o komikse, ale aj o obrázkovom seriáli, a preto sa púšťajú aj do preverovania pojmov, ktorými o komikse zvykneme uvažovať.

Definujúcim faktom, v celej knižke síce nepriamo, ale o to intenzívnejšie reflektovaným, je skutočnosť, že hoci sa československý komiks zdá až marginalizovanou domácou témou – jeho teoretická reflexia je stále v plienkach, mainstream ho stále viacmenej ignoruje – tvorí nezanedbateľnú kultúrnu vrstvu, nános, čosi, čo zasahovalo a zasahuje podstatne väčšiu časť populácie, ako by si ona sama bola ochotná priznať.

Niet dnes vari štyridsiatnika, bez ohľadu na to, či sám seba považuje za čitateľa komiksu, alebo nie, ktorého súčasťou generačnej pamäti by nebol aj komiks. Nie ako čosi bezvýznamné, ale ako čosi veľmi intenzívne zakúšané a prežívané. Stačí spomenúť časopisy Elektrón či ABC, a v nich strhujúce dobrodružné scifíčka Jozefa Scheka či Václava Šorela, aj kvôli ktorým sa oba časopisy tešili mimoriadnemu čitateľskému záujmu. A potom samozrejme humoristický časopis Roháč a v ňom Jožinko, dieťa svojich rodičov, či Bill a Marry. A samozrejme Pif, a kocúr Herkules, ktorého sme milovali nielen vo francúzskom časopise Pif Gadget, ale i v občasných domácich prekladoch.

Je toho samozrejme viac, generácia päťdesiatnikov v oboch republikách bývalého spoločného štátu je dodnes schopná prisahať na Rýchle šípy, generácie Čechov majú Štvorlístok, niet azda Slováka nad tridsaťpäť, ktorí by nepoznal Kamka a Kamku a samozrejme komiksy z Včielky a ďalších detských časopisov. A samozrejme je tu Kája Saudek a takto by sa dalo pokračovať pomerne dlho.

Dějiny československého komiksu 20. storočia sú totiž až akoby archeologickou pomôckou k ponorom do vlastnej pamäti, katalógom zabudnutých nezabudnuteľných vecí. Sú prekvapivé a zároveň známe, prekvapivé, lebo nám pripomenú, čo nám bolo známe, ale zabudli sme. Na to ale máme dejiny, na to, aby sme nezabúdali.

Sumarizujúcou časťou každej zo siedmich veľkých kapitol je navyše glosa mapujúca pozíciu komiksu v dobovom kontexte, v kritickej a odbornej teoretickej reflexii. Nazerá na komiks akoby zvonka, nepredstavuje nám ho skrz autorov a diela, ale cez jeho miesto v širšom spoločenskom kontexte – a to je úžasné, nielen pre komiks samotný, ale pre to, ako sa dá skrz postoj ku komiksu charakterizovať to ktoré obdobie našej modernej histórie. Veľmi silné.

Nezriekajte sa komiksov

Dejiny československého komiksu 20. storočia čítané štyridsiatnikom sú samozrejme iné, ako čítané päťdesiatnikom, tridsiatnikom, dvadsiatnikom, alebo šesťdesiatnikom, ide ale o veľmi podobnú inakosť – inakosť konkrétnych komiksov, na ktoré si tá či oná generácia spomenie ako na tie, čo ju pomáhali formovať, hoci dnes už si na ne sotva spomenie. V tomto je komiks naozaj výnimočným umeleckým druhom, hoci v istom veku funguje až univerzálne, časom a vekom akoby sme sa ho zriekali. A to je škoda.

Dejiny československého komiksu 20. storočia sú veľké vo väčšine významov toho slova. Veľké fyzicky, veľké formálne i obsahovo, veľké počtom slov aj množstvom ilustračných obrázkov a ukážok. Veľké počtom kapitol i komiksov v nich spomenutých. Veľké významom a veľké i počtom potenciálnych čitateľov. Veľké. Len treba dúfať, že ich čitatelia si ich nájdu.

Tieto knihy sú jednoducho podstatne väčšie, akoby ktokoľvek mohol očakávať. A sú naozaj české aj slovenské, za to asi najväčšia vďaka.

Juraj Malíček

Denník N 26. 7. 2015