[Recenze Tržní farma]
Zvieratá v zajatí zákonov trhu
Kto predpovedá budúcnosť, klame, aj keby hovoril pravdu, tvrdí Bradbury vo svojej politicko-ekonomickej grotesknej bájke.
Anglický spisovateľ George Orwell (1903 – 1950), ktorý sa narodil ako Eric Arthur Blair v Bengálsku, prenikol literárne a s veľkým úspechom k čitateľom predovšetkým ako autor alegorického románu Farma zvierat a kultovej knižky pod názvom 1984, ktorá ho definitívne preslávila. V minulosti boli obidve záležitosti ozdobou každej slušnej samizdatovej knižnice. Orwellova schopnosť predvídať temné možnosti“ budúcnosti diktatúry proletariátu bola nesmierna. Ale na to, čo by mohlo nasledovať, ak sa časy zmenia a dôjde k rozličným časotraseniam“, jeho fantázia nestačila. Odišiel z tohto sveta priskoro.
Satirická metafora
V priestore súčasnej informačnej anarchie a príliš častých konfabulácií zažívame rozvinuté deje oboch spomínaných slávnych záležitostí. Prostredníctvom sociálnych sietí je to naozaj niekedy mimoriadne intímne obrázkové. Zároveň s odpočúvaním telefónov a so sledovaním elektronickej pošty a s nekonečnou masmediálnou manipuláciou je to úspešné pokračovanie príbehu 1984, ktorého sme sa v minulosti tak strašne obávali. A (neočakávané) rozvinutie, odkaz či parafráza Farmy zvierat?
Postaral sa o to britský spisovateľ s ekonomickým vzdelaním a so slávnym priezviskom Nicholas Bradbury (1959) svojím satirickým podobenstvom Tržní farma aneb jak lišky rozbily prasátko (Akropolis, 2015) o veľkej finančnej kríze, ktorá zasiahla svet po roku 2008. Autor si pre svoju pomerne jednoducho napísanú bájku požičal“ od Orwella základný námet – podobenstvo o domácich zvieratách, ktoré vyhnali ľudí zo statku a pokúšajú sa ho samy prevádzkovať – aj charaktery niektorých postáv zvierat a ďalšie drobnosti z Ezopových bájok a čínskych rozprávok.
Terčom však nie je totálna komunistická diktatúra (ideológia) ako v pôvodnej knižke, ale neviditeľný ňufák“ trhu – ekonomické a politické mechanizmy, ktoré prekrývaním heslami o slobode a rovnosti voľného trhu smerujú k hromadeniu majetku jednotlivých skupín a drancovaniu energetických a minerálnych zdrojov – čím svet posielajú smerom k hlbokému dnu finančnej krízy. Nemal som v úmysle porovnávať súčasný kapitalizmus s komunistickým režimom ani som nechcel povedať, že kapitalizmus je zlý systém. Skôr mi išlo o to, ako najlepšie ukázať jeho zneužitie a skazenosť vďaka finančnému sektoru, ktorý získal prílišnú moc – väčšiu ako takéto zriadenie dokáže uniesť,“ hovorí o motívoch svojej politicko-ekonomickej grotesknej bájky Nicholas Bradbury.
Sloboda za prosperitu
Tak ako u Orwella zavliekla zvieratá do slepej uličky zvrhlá ideológia, ani u Bradburyho príbeh nevedie k dobrému koncu. Šíria to aj vrabce ako bulvár“. Naivná sliepka Lily, tvrdohlavý býček Eduard a rozvážny osol Merlin predstavujú tri (aj nám blízke) postavy s odlišnými prístupmi k majetku, ktorý im pôvodne nepriateľské – ale teraz kamarátske a empatické“ líšky pomáhajú hromadiť v podobe skrytého ducha výmeny slobody za prosperitu.
V niektorých postavách sa dajú rozpoznať konkrétne figúry politickej a ekonomickej scény – Margaret Thatcherová či Ben Bernanke (americký ekonóm, ktorý v rokoch 2006 – 2014 zastával funkciu predsedu Rady guvernérov Federálneho rezervného systému USA).
Autor teda verí a tvrdí, že nielen totalitné ideológie, ale logicky aj ekonomika určuje spoločenské smerovanie, čo nakoniec pociťujeme v posledných dvadsiatich rokoch aj my. Pomerne vtipne a s opatrným nadhľadom glosuje infaustné prognózy a invalidnú etiku vlády trhu príslovím, ktoré hovorí, že ten, kto predpovedá budúcnosť, klame, aj keby hovoril pravdu“.
Knižka je pekne ilustrovaná martinskou rodáčkou Evou Macekovou a progresívne adjustovaná v grafickom štúdiu Najbrt, čo umocňuje celkový zimomriavkový zážitok.
Pavel Malovič
Denník N 29. 12. 2015