Profesorka odboru kultúrne štúdiá na univerzite West Sydney Ien Ang venuje podobným otázkam publikáciu s jasným adresovaním – Divákem Dallasu s podtitulom Soap opera a melodramatická imaginace. Ako kľúč k pochopeniu kladných či záporných emócií voči seriálu si zvolila Ien Ang metódu listovej korešpondencie so štedrým ohlasom. Získala širokú škálu správ od rôznorodej vzorky ľudí a s ňou pracovala ako s relevantným študijným materiálom, skúmajúcim predmet vplyvu populárneho seriálu na masy vtedajšej západnej, predovšetkým americkej spoločnosti.

Prvý raz vyšla táto štúdia v roku 1982, a tak reagovala na zaužívaný fenomén amerického seriálu vysielaného od 78. roku minulého storočia. Príbehová štruktúra seriálu je zameraná na medziľudské peripetie majetného rodu Ewingovcov, bohatého vďaka profitujúcemu obchodu s naftou. Obraz materiálne dokonalej rodiny vyvolal u divákov vzrušenie, aj pobúrenie.

Ien Angová spozorovala zaujímavé psychologické motivácie sledovateľov. Pocitová rovnica sa u masových divákov nedá zostručniť na skromné konštatovania – seriál sa mi páči / nepáči. V niektorých televíznych konzumentoch dokázali tieto osudy vyvolať autentickú nenávisť, u iných zanechali blahosklonný úsmev a vrúcne priania fiktívnym postavám (aby sa ľúbili, vrátili k sebe, dočkali sa spravodlivosti a i.). Identifikácia diváckych povahových čŕt a ideálov v seriálových protagonistoch sa týka charakteru populárnej kultúry, ktorý je plný zvratov, paradoxov a často oponuje súčasnej sociálnej a politickej rétorike.

Plnenie ideologických funkcií sa odráža aj v kritických diskusiách na medzinárodných úrovniach, kde je Dallas často označovaný za vzor a odraz americkej imperialistickej spoločnosti. Iné hovoria o represívnom konzervativizme s modernejším obalom, ktorý sa vracia k tradicionalizmu a v závere sa Ien Ang venuje aj aktuálnym feministickým témam, kde poukazuje na model patriarchátu a genderové stereotypy. Analýza a kritériá týchto tém sa dajú aplikovať aj do súčasnej populárnej kultúry, špecificky do seriálovej tvorby.

Televízna fikcia naftárskeho rodu v spojení s realitou ale nemusí zo zásady vychádzať zo spoločenského presvedčenia. Projekt gigantických rozmerov s aktívnou mediálnou kampaňou absorbuje aj diváka bez ochoty hľadať kultúrno – spoločenské paralely a kontexty. Ien Ang na to poukazuje vetami:

„Dívat se na Dallas, stejně tak jako dívat se vůbec na televizi, je kulturní praktikou, jež má mnoho společného s povahou zvyku: jde o něco přímo dostupného, všedního a neomezeného. Je vždycky těžké vysvětlit nějaký zvyk v souřadnicích intelektuálního myšlení, protože zvyky nám připadají naprosto přirozené a samozrejmé.” (Divákem Dallasu Soap opera a melodramatická imaginace; edícia #POPs nakladateľstva Akropolis, 2018).

V podvedomí sa vytvorí zvyk spätý s impulzom sadnúť si k televízii v konkrétny čas a sledovať pokračovanie v často ťažko rekapitulovateľnom príbehovom kontinuu. Rovnako zaspávať pred seriálom s vopred určenou edukačnou hĺbkou. Mnohé existujú a prežívajú na vtipe, originálnom vedení pasivity a štýle. Ien Ang sa v štúdii venuje aj rafinovanej scenáristickej práci pracujúcej s emocionálnymi dramatickými zvratmi. Tieto triky dokážu schopnejšie odhaliť diváci s negatívnym nastavením voči Dallasu. Tu sú citácie z publikovanej korešpondencie v kapitole 3 Dallas a ideologie masové kultury s nadväzujúcim všeobecným podtextom Dallas a nuda.

Hloupou věcí na tomhle seriálu je myslím to, že každý díl je o tom samém…seriál se tedy nemění, každý díl je stejný. (dopis 32, str. 95)

Není v tom absolutně žádná obměna (dopis 33, str. 95)

U Dallasu si stačí přečíst těch pár řádek v televizním programu a pak si můžete domyslet ten zbytek. Hádky – slzy – a nakonec to všechno dobře dopadne a lze pokračovat dalším dílem. (dopis 36, str. 95)

Seriálová súčasnosť je dnes presmerovaná na mnohé streamovacie kanály, ktoré ponúkajú širší žánrový výber, vytvárajú komunity a dokážu prežívať v online priestore. Meritom kvality sú aktívne divácke skupiny priamo účastné na popularite seriálu. Seriál sa stáva situačným spoločníkom, na iný sa dívame keď jeme, na iný, keď máme chuť sa vzdelávať, na iný, keď pociťujeme hlad po napätí, na iný, keď sa potrebujeme upokojiť a zaspať.

O dôležitosti audiovizuálnej zložky pri vytváraní popkultúrneho obrazu súčasnosti Ien Ang hovorí presne a nadčasovo.