Vydavateľstvo Akropolis začalo v roku 2017 v edícii #POPs vydávať teoretické texty zaoberajúce sa teóriou, históriou a interpretáciou populárnej kultúry. Špecifikom tejto edície sú nielen prekladové texty, ktoré v príslušných odboroch (mediálne a kulturálne štúdiá, žurnalistika, literárna veda a pod.) môžeme považovať za kľúčové a doteraz v českom (či slovenskom) preklade absentovali, ale aj pôvodné texty, ktoré ešte len čakajú v edičnom pláne. Conboyova monografia je tretím zväzkom v tejto edícii.

„V globálním měřítku tak vyvstává naléhavá potřeba znovu se zabývat významem populárna i snahami majoritních částí společnosti, které mají pocit, že je konvenční politický diskurz zbavil hlasu, a zaměřit se i na to, jak tyto nároky artikulují populární zpravodajská média“ (s. 8).

Kniha je logicky rozdelená do ôsmich kapitol. V úvodných častiach textu, ktoré spolu so záverečnými kapitolami rámcujú historiografické jadro, sa autor predovšetkým snaží definovať základné pojmy: populárno, populárna kultúra, populárna tlač. Široký rámec možných definícií, ktoré Conboy uvádza v teóriách rôznych autorov, postupne zužuje na tri základné formulácie. Tie definujú uvedené pojmy práve v kontexte populárnej tlače a žurnalistiky: ide o Gramsciho teóriu hegemónie, Bachtinove tvrdenia o mnohohlasnosti a karnevalovosti a špecifickú rétoriku, ktorú tieto periodiká volia, aby mohli tvrdiť, že ich „[…] prostřednictvím hovoří lid, anebo že hovoří jménem lidu“ (s. 33).

Jadro textu tvorí historiografická analýza vývoja populárnej tlače predovšetkým britskej a americkej proveniencie. Conboy sa v nej vracia až k pamfletovej tlači a populárnym piesňam, ktoré sa v tlačenej podobe začali šíriť krátko po vynájdení kníhtlače v európskom priestore. Veľkú pozornosť venuje aj 19. storočiu, ktoré svetu prinieslo priemyselnú revolúciu a celkové zrýchlenie života, pričom výroba a distribúcia populárnej tlače nabrala masový rozmer. Značný priestor dostáva aj obdobie rozpadu britského impéria a prvá polovica dvadsiateho storočia, pre ktorú je charakteristický dôraz na marketingovú a ekonomickú stránku tvorby populárnej tlače, ako aj jej rýchla bulvarizácia (najmä na území USA). Na základe analýzy množstva zachovalých týždenníkov, nedeľníkov, denníkov i iných druhov populárnych periodík Conboy prakticky poukazuje na odlišnosti i styčné body vo vývoji populárnej tlače v Európe a USA.

Záverečné kapitoly sa sústredia vybrané britské a americké periodiká a ich súčasnú podobu a pôsobenie, pričom na nich Conboy demonštruje svoje tvrdenia z úvodu knihy:

„Nejlepší tedy bude chápat populární tisk jako jednu z dimenzí populární kultury, užívající specifický persvazivní rétorický styl přiměřený danému historickému období. Nedošlo zde k žádnému oslabení autenticity, pouze k proměně škály komplexních rétorických prostředků určených k získávání přízně širokého publika“ (s. 47).

Conboyova monografia prináša obsiahly a informačne vyčerpávajúci pohľad na problematiku populárnej tlače a jej postavenia a pôsobenia v populárnej kultúre. Komplexná analýza vývoja populárnej tlače v anglo-americkom prostredí stojí na pevných teoretických základoch a precíznej analýze primárnych zdrojov. Hoci ide o odbornejší a čitateľsky náročnejší text než napríklad Fiskeho monografia z rovnakej edície, vďaka svojej logickej štruktúre a konkrétnym príkladom nestráca na zaujímavosti. Nové poznatky tak môže priniesť nielen akademikom, ale aj študentom žurnalistiky, histórie či iných vedných odborov a zaujatým laikom.